Ak
máme predstaviť aj falzifikáty z umenia, mnohým sa istotne predstaví
scénka, keď v slávnom Cíšařův Pekař zbieral cisár maľby slávnej Mony
Lisy, s tým, že jedna bude naozaj originál. Jeden z obrazov, ktorý
sa dočkal toľkých plagiátov. A prečo vlastne? Obrazy majú vysokú
hodnotu. Samotné diela a ich hodnota sa šplhajú do vysokých
závratných súm plných núl, teda miliónov a nie len korún, ale aj
dolárov či eur. Mona Lisa, ktorá je ako originál vystavovaná v
Louvre v Paríži je najznámejší obraz. Ďaleko nie najdrahší, či
najcennejší, no najznámejší, hoci patrí medzi tie najvzácnejšie. Je
nepochybne veľkým lákadlom a trojefou každého profesionálneho
zlodeja, či zberateľa. Ako obraz by ju bolo nemožné predať, no i tak
sú v múzeu na jeho ochranu vytvorené viaceré opatrenia. Rovnako ako
na každý iný známy a hodnotný obraz, aj tu existuje falzifikát,
ktorý sa vyznačuje takmer ako originál. Ten nahradzuje originál.
Podľa mnohých informácií práve aj Mona Lisa originál je v bezpečnom
podzemí, zatiaľ čo vystavená je najlepšia kópia. Ale ak necháme už
Monu Lisu na pokoji, existuje nespočetne mnoho obrazov, ktoré sa
objavili aj na oficiálne známych miestach a aukciách ako originály,
taktiež sa už neraz stalo, že falzifikát bol predmetom bežného
predaja, pričom originál sa ukryl.
Z histórie a rôznych príbehov je nám známych pár príbehov o tom, ako
fungovali falšovateľské dielne, ktoré obrazy falšovali. Obchod s
nimi prekvital a stále prekvitá na čiernom trhu. Vydávanie za
originál sa vzhľadom rozšírenosti médií a rýchleho dorozumievania
medzi múzeami a veľkou publicitou, ani neopláca tak, ako v
predvojnovom období.
Hudobné nástroje
Rovnako tak vznikali a vznikajú sochy, rôzne ozdobné predmety a
hudobné nástroje. Kvalitné sláčikové nástroje sa dodnes tešia veľkej
obľube u falšovateľov. Nekvalitné značky je po pár hodinách snaženia
možné pretvoriť na značkový hudobný nástroj, od ktorého mnohí čakajú
danú kvalitu, ale márne. Napríklad aj rôzne elektrické gitary,
bass-gitary, dychové nástroje. Kópie, ktoré je možné vytvoriť často
krát aj doma za použitia súčiastok z iných, sa dá docieliť podoba,
ako originál.
Ako taký falzifikát vzniká?
Obmedzenia fotografovať v múzeách, natáčať a približovať sa s
fotoaparátom k obrazom majú svoje dôvody, mimo iných samozrejme.
Poväčšine však obraz nevzniká z fotiek a záznamov, ale z originálu,
ktorý má u seba falšovateľ a podľa neho detailne pracuje na
dokonalom duplikáte, ťahy štetcov, rovnaké plátno a materiál. Farby,
z dávnych dôb ručne pripravené a miešané, si falzifikátor taktiež
často krát pripraví rovnako. Ťahy štetcom udržuje presne tak, ako
robil pôvodný autor. Charakteristické praskanie farby, či starý
nádych získava plagiátor potom pomocou rôznych nástrojov a
chemikálií.
Ako sa proti nim bojuje:
Falšovatelia občas zabudnú na niekoľko detailov, ktoré ich odhalia.
Sám nechcem niektoré prvky prezrádzať, ale jedným z nástrojov, ako
zistiť pravosť a originalitu maľby, či umeleckého diela je zistenie
uhlíkového rozpadu, ktorý nám umožňuje presne zistiť nedávne
vytvorené predmety a aspoň približne určiť vek dávno-dobých
predmetov. Pri kúpe podobných predmetov už fungujú aj špecializovaní
odborníci, ktorí majú zaručiť či vyvrátiť pravosť.
|
|